História farnosti

Skutočný vznik obce Kanianka nie je možné historicky doložiť. Predpokladá sa, že Kanianka vznikla ako iné osady na pravom brehu rieky Nitry v čase nemeckej kolonizácie tohto územia. Prvá písomná zmienka je z r. 1493.

Kanianka patrila v r. 1550 do farnosti Brezany. Nariadením cisára Jozefa II. bola v r. 1787 utvorená nová farnosť Poruba. Pričlenili do nej aj „filiálky“ Lazany a Kanianku. O rok neskôr bola však vytvorená ďalšia farnosť v Lazanoch. Jej filiálkami sa stali tentoraz Kanianka a Poruba.

Podľa historických údajov mala v r. 1675 Kanianka 155 obyvateľov. V 22 domoch žilo 50 sedliackych a 5 železiarskych rodín.

V r. 1902 sa postavila kaplnka na vŕšku uprostred obce a bola zasvätená Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Kanianka bola opätovne začlenená pod Bojnickú farnosť. Prvá svätá omša sa v kaplnke konala 14.septembra 1902.

V r. 1906 vyhoreli objekty pánskeho majera a v r. 1912 ich predali lazianskemu farárovi, ktorí reagoval na potrebu školy v Kanianke a získal prostriedky na stavbu cirkevnej školy. Vyučovať sa začalo 11. novembra 1912. Prvým učiteľom bol Slovák Ján Duchoň. Vybudovanie školy znamenalo významný krok k osvete a vzdelávaniu. V r. 1913 nacvičil učiteľ Ján Baranayi so žiakmi vianočnú koledu, s ktorou vystúpil na Vianoce v novej škole na jednoduchom javisku – v slovenčine. V r. 1927 sa prihlásili prví 4 žiaci na strednú školu do Prievidze, kde boli na základe písomnej skúšky prijatí. Bol medzi nimi aj Jozef Hanko, ktorý bol neskoršie vysvätený za kňaza.

V Kanianke na námestí stál drevený kríž, ktorý bol posvätený v r. 1933 a v tom istom roku bol postavený aj kríž na cintoríne. Oba kríže vysvätil farár Peter Briška.

Pri sčítaní v r. 1938 bolo v Kanianke 519 obyvateľov a asi 90 domov.

Od roku 1952 začína pravidelne premávať autobus.

Začiatkom 80. rokoch má Kanianka asi 700 obyvateľov a cca 792 ha pôdy. Osídlenie Kanianky vzrástlo aj v dôsledku prisťahovania obyvateľov z obce Koš, ktorým bolo v Kanianke poskytnuté bývanie ako náhrada za ich pôvodný domov ležiaci nad oblasťou nováckych baní a prepadávania tamojšieho zemského povrchu.

Sťahovanie prebiehalo postupne, ako sa dokončievali obytné bloky. Prví občania Koša sa prisťahovali už v roku 1987. Po príchode sa veriaci pokúšali o povolenie výstavby kostola, čo sa im nepodarilo, pretože pôvodný zámer bolo vybudovať z Kanianky socialistickú dedinu. Veriaci z Koša mali doma pekný, veľký kostol, preto sa nevedeli s touto situáciou zmieriť. Sväté omše mávali na sídlisku v Kanianke v neobytných priestoroch.

Do konca r. 1990 sa postupne z Koša do Kanianky presídlilo asi 3 000 obyvateľov do nových činžiakov a rodinných domov.

Zmenou politickej situácie po r. 1989 nastalo oživenie náboženského života. V máji v diskusnom príspevku na verejnej schôdzi strany v Koši sa veriaci dožadovali výstavby kostola v Kanianke. Odpoveď bola, že to nepatrí na verejnú schôdzu.

So žiadosťou o stavbu kostola v Kanianke, sa na Okresný národný výbor v Prievidzi obrátil aj farár v Lazanoch, d.p. Tomáš Galis. Žiadosť však zamieti s odôvodnením, že farnosť spravuje tri kostoly a veriaci z Kanianky, sa môžu zúčastňovať bohoslužby aj v Bojniciach.

V novembri 1989 nastal zlom. Už 14. januára 1990 podal FÚ Lazany, prostredníctvom dp. Jána Rozinaja, žiadosť o pridelenie pozemku na stavbu kostola Obecnému úradu v Kanianke a už 6. februára dochádzalo k výberu staveniska za účasti kompetentných orgánov.

Dňa 22. apríla 1990 bol základný kameň na výstavbu kostola posvätený pp. Jánom Pavlom II. pri jeho návšteve Slovenska.

Dňa 25. mája 1990 bola uzavretá kúpno-predajná zmluva na pozemok na výstavbu kostola o výmere 4.325 m².

Už od roku 1990 sa uskutočňovali finančné zbierky. Modlitby a obety veriacich zneli za pomoc Božiu pri výstavbe nového kostola v Kanianke. Od 1. októbra 1991 bola uzavretá dohoda so ZŠ a bohoslužby bývali v sobotu a v nedeľu v priestoroch ZŠ – na chodbe. Na základe konkurzu a víťazného projektu 12. septembra 1991 objednal FÚ Lazany v zastúpení dp. Romana Fureka projektovú dokumentáciu. Biskupský úrad v roku 1991 poveril Ing. arch. Romana Turčana vypracovaním projektu celého cirkevného areálu.

VZNIK FARNOSTI ROKU 1992

Dňa 27. februára 1992 FÚ Lazany požiadal Okresný úrad v Prievidzi o vydanie stavebného povolenia.

Dňa 26. apríla 1992 dochádza k posviacke pozemku, ktorú vykonal otec biskup Rudolf Baláž.

Dňa 4. mája 1992 sa s Božou pomocou svojpomocne začalo s výstavbou kostola.

Dňa 23. júla 1992 v Banskej Bystrici otec biskup Rudolf Baláž podpísal Zriaďovaciu listinu, v ktorej zriaďuje farnosť Kanianka s nadobudnutím platnosti 1. augusta 1992.

Farský úrad bol umiestnený v trojizbovom byte na sídlisku Bojnická cesta 48/9 až do posvätenia fary. Bohoslužby bývali počas tohto obdobia v kaplnke – v dedine a v škole – na chodbe.

Ustanovením farnosti prestáva byť Kanianka filiálkou lazianskej farnosti a farárom sa stáva dp. Roman Furek, ktorý predtým pôsobil v lazianskej farnosti.

Po prisťahovaní do Kanianky v septembri 1992 výstavba kostola a fary bola pružnejšia. Farnosť bola veľmi rozdelená na veriacich z Kanianky a z Koša, a preto pri budovaní farnosti sa duchovný otec snažil tieto problémy riešiť. Farská rada bola zvolená ešte v Lazanoch a tvorili ju veriaci oboch obcí.

Naďalej pokračoval pracovný ruch na stavbe kostola. Usilovnosť občanov pri brigádnickej činnosti, či peňažných zbierkach priniesla ovocie vo forme dokončeného kostola.

Dňa 7. novembra 1993 o 10. hodine sa konala slávnostná svätá omša, pri ktorej bola uskutočnená konsekrácia novopostaveného kostola.Kostol s novodobou architektúrou je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.

Posviacka kostola bola skutočne veľkou slávnosťou pre občanov Kanianky. Na jej priebehu sa podieľala predovšetkým Farská rada a Obecný úrad. Svojím dielom prispeli organizácie: Košovan, Detský spevácky súbor pri Základnej škole v Kanianke, Chrámový súbor z Kanianky a dychová hudba Maguranka. Slávnostnej svätej omše sa zúčastnilo mnoho ľudí z okolitých obcí a Prievidze.

Po posviacke kostola nastal čiastočný stavebný útlm a na jar r.1994 sa znovu začal stavebný ruch na výstavbe fary. Posviacka fary bola plánovaná na 2. výročie posviacky kostola. Prišiel však jún 1995 a s ním dekrét z biskupského úradu o preložení duchovného otca Romana Fureka. Otec biskup mu zveril dekanát v Detve.

Na jeho miesto bol menovaný mladý, d.p. Marián Majda, ktorý dovtedy pôsobil v Banskej Bystrici. Menovací dekrét mu na svätej omši 9. júla odovzdal prievidzský dekan.

Od júla r. 1999 bol od prievidzského dekanátu odčlenený nový dekanát so sídlom v Bojniciach, ktorého súčasťou sa stala aj farnosť v Kanianke.

Od 1. júla 2000 d.p. Marián Majda zmenil svoje kňazské pôsobisko. Z fary v Kanianke odišiel do bohosloveckého seminára Františka Xaverského v Badíne. Na jeho miesto bol Mons. Rudolfom Balážom menovaný d.p. Ľudovít Frindt.

K 1. máju 2002 d.p. Ľudovít Frindt farnosť opustil a na jeho miesto prišiel charizmatický 53 ročný nový kňaz Martin Mojžiš. Rovnými nohami sa postavil do aktivít farnosti.

K 1. júlu 2002 pridelili pre túto farnosť kaplána Ľuboša Volku. A tak z kedysi malej dedinky, ktorá bola filiálkou Lazian, sa teraz stala farnosť, ktorá potrebuje dvoch kňazov.

Od 1. júla 2005 bol dekrétom diecézneho biskupa menovaný za správcu farnosti d.p. Marek Martinkovič, ktorý bol jej administrátorom. Dňa 13. júla 2005 boli v katedrálnom chráme v Banskej Bystrici vysvätení 4 kňazi a jeden z nich d.p. Peter Franek sa stal kaplánom farnosti. Na svoju pastoračnú službu nastúpil 22. augusta. Avšak po roku svojej činnosti boli 1. septembra 2006 farníci trochu šokovaní, keď im d.p. Marek oznámil, že d.p. kaplána Petra Franeka preložili do farnosti Krupina.

23. júna 2007 v katedrále v Banskej Bystrici boli za kňazov vysvätení dvaja diakoni. Jeden z nich d.p. Boris Brutovský bol menovaný k 1. júlu za kaplána do farnosti Kanianka avšak tu pôsobil len jeden rok.

Od 1. júla 2009 farnosť stratila svojho duchovného pastiera d.p. Mareka Martinkoviča a na jeho miesto poslala d.p. Ivana Miksaia.

K 1. júlu 2017 bol d.p. Miksai preložený do farnosti Lovča a do našej farnosti prišiel nový duchovný pastier d.p. Gerhard Glazer – Opitz, ktorý kedysi pôsobil v Bojnickom dekanáte ako nemocničný kaplán.

V našej farnosti fungujú aj spevácke zbory ako napríklad: 
Kvapôčky(deti), Kvapky (mládež) a Chrámový zbor Jozefa Hanku (dospelí).
Vo farnosti je zapojených 18 ruží do Ružencového bratstva. Od roku 2002 tu funguje eRko pod vedením našich animátorov. Stretávali sa na fare ale neskôr odišli do väčších priestorov do centRumka.